Iniciatíva

Zachráňme zdravotníctvo v hlavnom meste – pre celé Slovensko

#ZachráňmeZdravotníctvoVHlavnomMeste
#ZdravotníctvoPreCeléSlovensko

O iniciatíve: Čo požadujeme

Zachráňme zdravotníctvo v hlavnom meste – pre celé Slovensko” je nezávislá apolitická iniciatíva, združujúca slovenských lekárov, slovenských akademikov a ich podporovateľov. Iniciatíva nekoordinuje a nebude koordinovať svoje kroky so žiadnou parlamentnou alebo mimoparlamentnou politickou stranou. Oficiálni predstavitelia (hovorcovia) iniciatívy sa zaväzujú používať odbornú argumentáciu, v súlade s princípmi medicíny založenej na dôkazoch (tzv. evidence-based medicine). Vzniku iniciatívy predchádzal OTVORENÝ LIST PREDSEDOVI VLÁDY SR

Zabezpečenie plnohodnotného chodu nemocníc

Zabezpečenie plnohodnotného chodu Nemocnice Ak. L. Dérera na Kramároch a Nemocnice Staré Mesto až do doby, kým sa ich kliniky presťahujú do novej Univerzitnej nemocnice Rázsochy, tzn. minimálne počas jednej dekády. Musí ísť o zachovanie chodu v zmysle „nie živoriť, ale žiť”. Nutné je aj zabezpečenie primeraných podmienok na ostatných klinikách Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v iných výučbových nemocniciach, o ktorých zatváraní sa zatiaľ nehovorí. Aj tu si pacienti a zdravotníci zaslúžia primerané a slušné podmienky.

Urýchlená výstavba Nemocnice Rázsochy

Urýchlená výstavba modernej štátnej koncovej Univerzitnej nemocnice Rázsochy – dodržanie programového vyhlásenia vlády SR a urýchlené prijatie vládou SR sľúbeného zákona „Lex Rázsochy“. Stanovenie reálneho časového harmonogramu výstavby nemocnice Rázsochy a  jeho prísne dodržiavanie, o ktorom musí byť odborná i laická verejnosť pravidelne informovaná.

Apolitický výber vedúcich pracovníkov kliník

Na spoločných univerzitných klinikách Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a výučbových nemocníc je nevyhnutné zabezpečiť prísne apolitické vyberanie vedúcich pracovníkov na základe odborných kritérií v súlade s platnými zmluvami, akademickými slobodami a európskymi zvyklosťami.

Prečo sme vznikli

Lekárska fakulta Univerzity Komenského je najvýznamnejšou zo všetkých štyroch lekárskych fakúlt v SR, štúdium na nej absolvuje takmer polovica všetkých slovenských študentov medicíny. Lekárska fakulta UK zabezpečuje lekárov takmer pre polovicu pacientov v SR. Je zároveň významným národným dedičstvom, zakladajúcou fakultou prvej a medzinárodne dlhoročne najlepšie hodnotenej slovenskej univerzity, Univerzity Komenského.

Čo je univerzitná zdravotná starostlivosť a prečo je potrebné chrániť ju?

„Univerzitná zdravotná starostlivosť“ je pojem používaný pre najvyšší typ zdravotnej starostlivosti, poskytovanej v univerzitných nemocniciach, resp. v špecializovaných ústavoch, ktoré slúžia ako výučbové základne lekárskych fakúlt príslušných univerzít. Základnými charakteristikami univerzitnej zdravotnej starostlivosti sú:

1. Každá nemocnica, bez ohľadu na veľkosť, je povinná dodržiavať široko akceptované odporučenia na liečbu ochorení, tzv. guidelines (hovorovo nazvané „gajdlajny“). Dodržiavanie „gajdlajnov“ je minimum, ktoré každý pacient musí dostať. V mnohých prípadoch však „gajdlajny“ nie sú dokonalé, napríklad u pacientov s viacerými, liečbu komplikujúcimi ochoreniami (jedno ochorenie zhoršuje druhé), pri vzácnejších ochoreniach (pričom nemusí ísť o choroby raritné, stačí menej časté). Na rozdiel od nemocníc vykonávajúcich rutinnú zdravotnú starostlivosť musia univerzitné nemocnice ako koncové zariadenia okrem bežných ochorení riešiť aj vyššie uvedené stavy.

2. V drvivej väčšine krajín EÚ sú univerzitné nemocnice neprivátne (napr. štátne, mestské, a pod.). Univerzitná zdravotná starostlivosť je založená na neustálom zdokonaľovaní a aplikácii najnovších poznatkov lekárskych vied. Zahŕňa najzložitejšie diagnostické a liečebné postupy. Tieto často vyžadujú spoluprácu odborníkov z viacerých odborov, ide o multidisciplinárne liečebné postupy. Vykonáva sa za pomoci najmodernejšej a najdrahšej medicínskej techniky. Opiera sa o klinický výskum špičkových odborníkov. Postupy v univerzitných nemocniciach sú všade vo svete finančne veľmi náročné a zvyčajne neprinášajú finančný zisk, podstatne však zlepšujú výsledky liečby. Zdravotné poisťovne ich niekedy v plnej výške nemusia uhradiť. Ak by boli univerzitné nemocnice limitované tvorbou zisku, ktorý je podľa zákona súčasťou súkromného podnikania, z dôvodu ekonomickej nerentabilnosti by neraz nebolo možné realizovať zložité liečebné postupy univerzitnej zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu.

3. Univerzitná zdravotná starostlivosť často prebieha v rámci klinických štúdií (tzv. biomedicínsky výskum). Pacienti sa tak okrem štandardnej liečby, odporúčanej „gajdlajnami“, môžu navyše dostať aj k liečbe úplne novej, s očakávanou väčšou nádejou na úspech. Samozrejme, štúdie sú výlučne dobrovoľné, pacientom sú dôkladne vysvetlené možné benefity a riziká novej liečby. Realizácia prebieha za prísnych opatrení a výhodou je aj fakt, že stav pacientov je mimoriadne prísne sledovaný a zaznamenávaný. Tento aspekt univerzitnej zdravotnej starostlivosti je taký dôležitý, že niektoré významné medicínske organizácie priamo odporúčajú liečbu v rámci štúdií pre všetkých pacientov. (Napríklad najnovšie „gajdlajny“ pre liečbu nádorov mozgu americkej onkologickej organizácie „National Comprehensive Cancer Network” výslovne uvádzajú ako “najlepší možný manažment každého pacienta s rakovinou zaradenie do vedeckej klinickej štúdie”. V Nemecku sa takmer všetky deti s akútnou lymfoblastickou leukémiou liečia v rámci klinických štúdií, a pod.)

4. Výsledky liečby a nové metodiky vyvinuté na klinikách v univerzitných nemocniciach majú byť pravidelne publikované. Výsledky liečby tak prejdú posudzovaním recenzentov, ktorými sú významní zahraniční odborníci, nezriedka profesori a prednostovia špičkových kliník. Týmto je zabezpečené, aby univerzitná klinika neposudzovala kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti len sama, ale kvalita liečebného procesu je prostredníctvom publikácií vo vedeckých časopisoch pod medzinárodným dohľadom. V niektorých krajinách EÚ je publikovanie povinné. Aby bola práca zverejnená naozaj v prestížnom časopise, musia byť prezentované výsledky natoľko kvalitné, že sú schopné obstáť v medzinárodnej konkurencii (keďže tlak na publikovanie v prestížnych časopisoch je obrovský a množstvo prác je odmietnutých). Prednostom univerzitnej kliniky sa preto môže stať iba lekár, ktorý okrem schopnosti kvalitne liečiť pacientov je aj autorom významných publikácií, čím preukazuje schopnosť rozvíjať príslušný medicínsky odbor a súčasne viesť mladých kolegov ku všetkým aspektom univerzitnej zdravotnej starostlivosti.

5. Univerzitná zdravotná starostlivosť je kľúčovou súčasťou vzdelávania budúcich lekárov. Je nevyhnutné vzdať hold všetkým odborníkom, ktorí často v neľahkých podmienkach kvalitne vykonávajú rutinnú zdravotnú starostlivosť mimo univerzitných nemocníc. Nedá sa však prehliadať fakt, že výkony, ktoré sú v súčasnosti rutinnými zákrokmi (napr. rôzne typy endoskopických operácií) boli ešte donedávna, vo svojich začiatkoch, vzácnymi výkonmi typu univerzitnej zdravotnej starostlivosti. Je nevyhnutné, aby sa študenti medicíny, ale aj mladí lekári v špecializačnej (predatestačnej) príprave zoznamovali práve s najmodernejšími a najnovšími postupmi v univerzitných nemocniciach, a tak boli neskôr schopní preniesť ich do praxe aj v prípadoch, keď sa v profesionálnom živote rozhodnú venovať sa kvalitnej rutinnej zdravotnej starostlivosti o pacientov. Práve kvalitná univerzitná zdravotná starostlivosť je predpokladom kvalitnej rutinnej zdravotnej starostlivosti.

6. Ako ukazujú najnovšie zahraničné dáta, vo veľkých univerzitných neprivátnych nemocniciach nezameraných na profit („nonprofit hospitals“) sú výkony indikované správnejšie ako v nemocniciach, v ktorých je hlavným, hoci legitímnym cieľom finančný zisk (zdroj: https://jamanetwork.com/journals/jamanetworkopen/fullarticle/2779118 ). Je logickou požiadavkou, aby sa študenti medicíny a mladí lekári vzdelávali v dominantnej miere tam, kde sú indikácie výkonov najsprávnejšie a kde sa vykonáva komplexná univerzitná zdravotná starostlivosť o pacientov, bez ohľadu na nutnosť vytvárania zisku.

Ako je ohrozená Lekárska fakulta UK a univerzitná zdravotná starostlivosť v hlavnom meste?

Bezprostredné ohrozenie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a univerzitnej zdravotnej starostlivosti v hlavnom meste pramení najmä z ohrozenia činnosti dvoch jestvujúcich štátnych nemocníc: Nemocnice Ak. L. Dérera na bratislavských Kramároch a Nemocnice Staré Mesto. Obe nemocnice sú výučbovými nemocnicami Lekárskej fakulty UK, ktorá v nich má významnú časť svojich kliník (spolu 13). Nemocnica Ak. L. Dérera na bratislavských Kramároch, aj Nemocnica Staré Mesto majú svoju činnosť v súčasnej podobe ukončiť. V Nemocnici Staré Mesto sa plánuje už len rehabilitácia pacientov. Podľa materiálov MZ SR z roku 2017 je rekonštrukcia nemocnice na Kramároch nerentabilná a jej činnosť má byť ukončená do roku 2023.

Začínajúci útlm oboch nemocníc je už jasne pozorovateľný. Pritom sa v nich stále liečia mnohí pacienti z celej SR, a to aj s najťažšími diagnózami. V oboch nemocniciach stále pôsobia mnohí odborníci, ktorí patria ku špičke univerzitnej zdravotnej starostlivosti v SR. Zároveň obe nemocnice zohrávajú kľúčovú úlohu pri výučbe medikov Lekárskej fakulty UK, budúcich slovenských lekárov. Pre Lekársku fakultu UK bude obmedzenie činnosti jej výučbových nemocníc (vrátane jej 13 vyššie spomínaných kliník) takmer s istotou znamenať obrovský až existenčný problém už z krátkodobého hľadiska – hrozí strata komplexnosti výučby a následne aj strata akreditácie.

Podľa pôvodných plánov sa kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského mali z nemocníc na Kramároch a v Starom Meste presťahovať do novej koncovej Univerzitnej nemocnice Rázsochy. Ak sa však plnohodnotná činnosť oboch nemocníc ukončí bez náhrady a Univerzitná nemocnica Rázsochy sa reálne nezačne pripravovať, bude to znamenať problém nie „iba“ z hľadiska výučby slovenských lekárov, ale aj z pohľadu slovenských pacientov, a to predovšetkým pacientov s komplikovanými ochoreniami a vo vážnych, ťažkých stavoch: univerzitná zdravotná starostlivosť sa totiž zásadne obmedzí.

Aký následok bude mať nepostavenie Univerzitnej nemocnice Rázsochy?

Roky boli občania SR z oficiálnych miest informovaní, že v Bratislave sa postaví nová špičková koncová univerzitná nemocnica Rázsochy, kam sa mali kliniky najväčšej lekárskej fakulty presťahovať. Naopak, nikdy ich nikto neinformoval o ukončení činnosti univerzitných nemocníc na Kramároch a v Starom Meste bez náhrady. Nemocnica Rázsochy sa však nerealizuje a podľa medializovaných informácii sa s ňou zrejme ani reálne nepočíta. V aktuálnom návrhu stratifikácie – kľúčovom návrhu Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti – sa nemocnica Rázsochy vôbec nespomína. Jej výstavba je pritom súčasťou programového vyhlásenia Vlády SR, vrátane záväzku pripraviť pre zrýchlenie jej výstavby zákon o strategickej investícii, tzv. Lex Rázsochy. Popri absencii výstavby modernej štátnej univerzitnej nemocnice zároveň finišuje realizácia súkromnej nemocnice finančnej skupiny Penta.

Z tvrdení najvyšších predstaviteľov MZ SR vyplýva, že štandardom pre nové nemocnice majú byť v súčasnosti výlučne jednolôžkové izby, ako prevencia šírenia závažných nemocničných infekcií, ale aj šírenia nebezpečných pandemických vírusových kmeňov. Je smutnou realitou, že doposiaľ sme v množstve jednolôžkových izieb podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb na chvoste európskych krajín. Žiaľ, v súčasnosti všetko nasvedčuje tomu, že v hlavnom meste SR bude jednolôžkovými izbami v dostatočnej miere disponovať len spomínaná súkromná nemocnica. Nevieme si predstaviť, ako má štát, hoci by aj disponoval najlepšími odborníkmi vernými štátnemu univerzitnému zdravotníctvu, konkurovať bez modernej koncovej nemocnice zdravotníctvu súkromných vlastníkov – teda zabezpečiť najkvalitnejšiu univerzitnú starostlivosť pre svojich občanov.

Súkromné nemocnice nemôžu z mnohých objektívnych dôvodov byť pre pacientov plnohodnotnou alternatívou štátnych nemocníc; rovnako ani pre študentov medicíny. Realita v hlavnom meste SR je však taká, že univerzitná zdravotná starostlivosť ustupuje súkromnej nemocnici. Z Nemocnice Staré Mesto sa má stať doliečovacie zariadenie a nemocnica na Kramároch má podľa mnohých podkladov zaniknúť. Podstatná časť vzácneho zdravotníckeho personálu tak zrejme prejde do súkromnej nemocnice finančnej skupiny Penta. To všetko napriek tomu, že 13 kliník Lekárskej fakulty UK, ktoré v súčasnosti v nemocnici na Kramároch a v nemocnici v Starom Meste pôsobia, sú pre chod fakulty absolútne nepostrádateľné a napriek faktu, že práve v Bratislave sú vychovaní budúci lekári pre polovicu obyvateľstva SR. Nie je vôbec jasné, kde sa budú študenti Lekárskej fakulty UK v budúcnosti vzdelávať. Predstava, že by sa mala najstaršia fakulta v SR stať závislou od súkromnej nemocnice finančnej skupiny Penta a jej vlastníka, sa nejaví ako bezpečné ani správne riešenie.

Zakladajúci členovia iniciatívy Zachráňme zdravotníctvo v hlavnom meste – pre celé Slovensko  nenamietajú proti súkromnému zdravotníctvu a konkurencii, naopak, zdravá konkurencia je bezosporu v prospech pacienta. Môže však byť nebezpečné, ak z dlhodobého hľadiska prestáva byť konkurencieschopným samotný štát a rezignuje na také svoje funkcie smerom k obyvateľstvu, akými sú univerzitná zdravotná starostlivosť, rozvoj vedy a výskumu či zabezpečenie potrebnej úrovne vzdelávania. Vzdelávať medikov prioritne v nemocnici, ktorej hlavnou, hoci legitímnou náplňou je tvorba zisku, nie je správna cesta – tomu dávajú zapravdu európske modely fungujúcich zdravotných systémov z vyspelých krajín. Budúcich lekárov je potrebné vzdelávať prioritne v nemocniciach, kde sa prísne dodržiavajú indikačné kritériá jednotlivých liečebných postupov, bez komerčného podfarbenia.

Čo ešte ohrozuje univerzitnú zdravotnú starostlivosť a akademické slobody na Lekárskej fakulte UK?

V nedávnej minulosti boli opakovane zaznamenané snahy o politicky podfarbené nominácie prednostov univerzitných kliník. Táto skutočnosť však môže mať pre správne poskytovanie univerzitnej zdravotnej starostlivosti zásadne negatívne následky. Zo strany politikov boli navrhované kritériá výberových konaní na miesta prednostov spoločných univerzitných kliník Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a výučbových nemocníc tak, že umožňovali fakticky úplnú kontrolu nad výberom prednostov len nemocniciam zriadeným MZ SR. Takéto kritériá boli presadzované bez ohľadu na to, že ide o spoločné kliniky Lekárskej fakulty UK a výučbových nemocníc. Pri ich platnosti by prednostovia univerzitných kliník boli nie odbornými, ale de facto výlučne politickými nominantmi. Hrozilo, že prednostovia, ktorí by neboli renomovanými odborníkmi a zároveň kvalifikovanými vedeckými pracovníkmi, by mohli zasahovať nielen do univerzitnej zdravotnej starostlivosti, ale zásadným spôsobom znefunkčňovať ešte aj vedeckú a pedagogickú činnosť Lekárskej fakulty UK.

Išlo o flagrantné ohrozenie akademických slobôd, ohrozenie slobody vedeckej práce a hrozbu, že činnosť univerzitných kliník bude namiesto medicínskej kvality stále viac podliehať politickým (prípadne komerčným) záujmom. Vďaka jednotnému odmietavému postoju orgánov Lekárskej fakulty UK a vedenia UK sa tieto politické záujmy nateraz nepodarilo úplne presadiť, začali sa však presadzovať inými spôsobmi. Pre dlhoročné jednostranné nedodržiavanie platných zmlúv zo strany vedenia Univerzitnej nemocnice Bratislava je v súčasnosti až na 21 zo spolu 32 spoločných pracovísk Lekárskej fakulty UK a UNB obsadená funkcia prednostu v rozpore s platnými predpismi. Na niektorých klinikách Lekárskej fakulty UK a UNB sú dokonca prednostovia zo strany UNB jednostranne poverení (t.j.v rozpore zo zákonom), ba niekde len ústne! Lekárska fakulta UK tak vzhľadom na vyššie popísané okolnosti t.č. nemá reálnu kontrolu nad činnosťou mnohých svojich kľúčových pracovísk.

Pritom, odbornosť a dodržiavanie akademických slobôd sú pre vedenie spoločných kliník Lekárskej fakulty UK a výučbových nemocníc veľmi dôležité najmä pre samotných pacientov. Iba prednosta kliniky, ktorý nie je  pri liečebných rozhodnutiach obmedzovaný neprimeranými politickými a inými tlakmi, môže zabezpečiť naozaj kvalitnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo zákona. Iba prednosta kliniky, ktorý je odborne zdatný a schopný slobodne prezentovať svoje myšlienky, môže efektívne určovať trendy liečby a klinického výskumu (a to aj v prípadoch, keď sú komerčne nezaujímavé, ale pre pacientov prospešné), resp. presadzovať používanie prístrojovej techniky v súlade s aktuálnymi poznatkami a ohľadom na potreby pacienta. Samozrejme, prednosta univerzitnej kliniky musí mať manažérske vzdelanie a pri každej liečbe dbať na čo najoptimálnejšie zohľadnenie hľadiska cena/benefit, ako aj na šetrenia finančných prostriedkov nemocnice aj fakulty.

Kto je za iniciatívou

Oficiálnymi predstaviteľmi a hovorcami iniciatívy sú (v abecednom poradí):

Daniel Böhmer

predseda Akademického senátu Lekárskej fakulty UK v Bratislave

Ján Breza

prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti

Soňa Kiňová

prednostka internej kliniky LF UK a UNB

Juraj Šteňo

dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave

Peter Visolajský

predseda Lekárskeho odborového združenia

Hovorcovia iniciatívy môžu v prípade nemožnosti svojej účasti na niektorej z akcií poveriť svojím zastupovaním ktoréhokoľvek zakladajúceho člena (ten musí byť zároveň členom organizácie, v ktorej je daný hovorca vedúcim predstaviteľom, teda SLS, LOZ, LF UK resp. AS LF UK).

Zakladajúcimi členmi iniciatívy sú osobnosti akademickej a lekárskej obce, vrátane všetkých bývalých dekanov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, bývalého dekana Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, a súčasného dekana Lekárskej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne (Zakladajúci členovia uvedení v abecednom poradí):

Soňa Balogová, doc. MUDr., PhD., Klinika nukleárnej medicíny LF UK a OÚSA, prednostka kliniky
Igor Bátora, doc. MUDr., CSc., Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LF UK a UNB, prednosta kliniky
Angelika Bátorová, prof. MUDr., CSc., Klinika hematológie a transfúziológie LF UK a UNB, prednostka kliniky
Ján Benetin, prof. MUDr. CSc., bývalý dekan Lekárskej fakulty SZU, Neurologická klinika LF SZU a UNB, prednosta kliniky, člen VR LF SZU a LF UK, Viceprezident Slovenskej neurologickej spoločnosti SLS,
Marián Bernadič, prof. MUDr., CSc., Ústav patologickej fyziológie LF UK, zástupca prednostu ústavu, člen VR LF UK, člen AS LF UK
Tatiana Betáková, doc. RNDr., DrSc., Biomedicínske centrum SAV, vedúca vedecká pracovníčka
Daniel Böhmer, doc. MUDr., PhD., Lekárska fakulta UK v Bratislave, predseda Akademického senátu LF UK; Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB, prednosta ústavu, člen VR LF UK
Miroslav Borovský, prof., MUDr., CSc., I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen VR LF UK
Alexandra Bražinová, doc. MUDr., PhD., Ústav epidemiológie LF UK, zástupkyňa prednostky ústavu, členka AS LF UK
Ján Breza, Dr. h. c. prof. MUDr., DrSc., Slovenská lekárska spoločnosť, prezident; Urologická klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen VR LF UK
Anna Brunnerová, Lekárska fakulta UK v Bratislave, členka študentskej časti AS LFUK
Milan Buc, prof. MUDr., DrSc., Imunologický ústav LF UK, člen VR LF UK
Mária Bucová, doc. MUDr., CSc., Imunologický ústav LF UK, prednostka ústavu, členka AS LF UK
Dušan Buchvald, doc. MUDr., PhD., Detská dermatovenerologická klinika LF UK a NÚDCH, prednosta kliniky
Jozef Buchvald, prof. MUDr., DrSc., dekan Lekárskej fakulty UK v rokoch 1988 – 1991
Peter Bujdák, prof. MUDr., CSc., Urologická klinika LF UK a UNB, člen VR LF UK
Steven Calle, Lekárska fakulta UK v Bratislave, člen študentskej časti AS LF UK
Peter Celec, doc. MUDr. Ing. RNDr., DrSc., MPH, Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK, prednosta ústavu, člen VR UK, člen VR LF UK
Ladislav Czakó, doc. MUDr., PhD., MPH, Klinika ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen AS LF UK
Marek Čambal, doc. MUDr., PhD., MPH, MHA, I. chirurgická klinika LF UK a UNB, člen AS LF UK
Martin Čaprnda, doc. MUDr.,PhD., I. interná klinika LF UK a UNB, zástupca prednostky kliniky, člen AS LF UK
Peter Čižnár, doc. MUDr., CSc., Detská klinika LF UK a NÚDCH Bratislava, člen AS LFUK
Michal Dolnák, Lekárska fakulta UK v Bratislave, tajomník študentskej časti AS LF UK
Ľuboš Drgoňa, doc. MUDr., CSc., Klinika onkohematológie LF UK a NOÚ, prednosta kliniky
Andrej Dukát, prof. MUDr., CSc., FFRCP, FESC, V. interná klinika LF UK a UNB, člen VR LF UK
Martin Dúbrava, doc. MUDr., CSc., I. klinika geriatrie LF UK a UNB, prednosta kliniky
Zdeňka Ďuračková, prof. Ing., PhD., Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK, členka VR LF UK
Štefan Durdík, prof. MUDr., PhD., MHA, Klinika onkologickej chirurgie LF UK a OÚSA, prednosta kliniky, člen VR LF UK, člen AS LF UK
Sára Fellnerová, Lekárska fakulta UK v Bratislave, členka študentskej časti AS LFUK
Ivan Fuljer, Lekárska fakulta UK v Bratislave, predseda študentskej časti AS LF UK
Barbora Gavurníková, Lekárska fakulta UK v Bratislave, členka študentskej časti AS LFUK
Eva Goncalvesová, doc. MUDr., CSc., Kardiologická klinika LF UK a NÚSCH, prednostka kliniky, členka AS LF UK
Marta Hájková, MUDr., CSc., Klinika pneumológie a ftizeológie LF UK a UNB, prednostka kliniky
Tomáš Hamar, PhDr., PhD., Ústav cudzích jazykov LF UK, prednosta ústavu, člen AS LF UK
Dušan Hirjak, doc., MUDr., PhD., Klinika ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie LF UK a UNB, člen VR LF UK
Marko Horváth, Lekárska fakulta UK v Bratislave, člen študentskej časti AS LF UK
Vasiľ Hricák, prof. MUDr., PhD., FESC, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., člen VR LF UK
Ivan Hulín, prof. MUDr., DrSc., šéfredaktor časopisu Bratislava Medical Journal – Bratislavské lekárske listy
Ján Chvála, Lekárska fakulta UK v Bratislave, podpredseda študentskej časti AS LF UK
Victor Ibara, Lekárska fakulta UK v Bratislave, člen študentskej časti AS LFUK
Peter Jackuliak, doc. MUDr., PhD., MPH, Lekárska fakulta UK v Bratislave, prodekan
Vladimír Javorka, MUDr., PhD, MHA., Rádiologická klinika LF UK, SZU a UNB, prednosta kliniky, člen AS LF UK
Zoltán Jány, MUDr., krajský koordinátor LOZ UN Bratislava Nemocnica Kramáre
Daniela Ježová, prof. PharmDr., DrSc., Biomedicínskej centrum SAV, vedúca vedecká pracovníčka, členka VR LF UK
Jana Jurkovičová, prof. MUDr., CSc., Ústav hygieny LF UK, prednostka ústavu, členka VR LF UK, členka AS LF UK
Zdenko Killinger, doc. MUDr., PhD., V. interná klinika LF UK a UNB, zástupca prednostu kliniky, člen AS LF UK
Soňa Kiňová, doc. MUDr., PhD., I. interná klinika LF UK a UNB, prednostka kliniky
Adrián Kiss, MUDr., Lekárska fakulta UK v Bratislave, člen študentskej časti AS LF UK
Boris Klempa, RNDr., DrSc., Biomedicínske centrum SAV, predseda Vedeckej rady BMC SAV
Lubica Kmecová, Lekárska fakulta UK v Bratislave, členka študentskej časti AS LF UK
Milan Kokavec, prof. MUDr., PhD. Ortopedická klinika LFUK a NÚDCH, prednosta kliniky, člen VR LF UK, člen AS LF UK
Marián Kollár, MUDr., bývalý prezident Slovenskej lekárskej komory
Ján Koller, prof. MUDr., CSc., Klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LF UK a UNB, prednosta kliniky
Miriam Kolníková, doc. MUDr., PhD., Klinika detskej neurológie LF UK a NÚDCH, prednostka kliniky
Martin Kopáni, doc. RNDr., PhD., Ústav lekárskej fyziky, biofyziky, informatiky a telemedicíny LF UK, prednosta ústavu
Juraj Koutun, MUDr., CSc, I. klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny LF UK a UNB, prednosta kliniky
Vladimír Krásnik, doc. MUDr., PhD., Klinika oftalmológie LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen AS LF UK
Viera Kristová, prof. MUDr., CSc., Ústav farmakológie a klinickej farmakológie LF UK, členka VR LF UK, členka AS LF UK
Eliška Kubíková, doc., MUDr., PhD., Anatomický ústav LF UK, prednostka ústavu, členka VR LF UK, podpredsedníčka AS LF UK
Alexander Kurtanský, MUDr., predseda Rady predsedov odborových organizácií UK
Peter Labaš, prof. MUDr., PhD., dekan Lekárskej fakulty UK v rokoch 2007 – 2015; I. chirurgická klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky
Viera Lehotská, doc. MUDr., PhD., II. rádiologická klinika LF UK a OÚSA, prednostka kliniky, členka VR LF UK
Adriána Liptáková, doc. MUDr., PhD., MPH., Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, zástupkyňa prednostu ústavu, členka AS LF UK
Juraj Maďarič, doc. MUDr., PhD., MPH, Klinika angiológie LF UK a NÚSCH, prednosta kliniky
Oto Masár, prof. MUDr. , CSc., Klinika urgentnej a všeobecnej medicíny LF UK a UN MB, prednosta kliniky
Michal Mego, prof. MUDr., DrSc., II. onkologická klinika LF UK a NOÚ, prednosta kliniky, člen VR LF AK, člen AS LF UK
Miroslav Mendel, MUDr., podpredseda LOZ, predseda Základnej odborovej organizácie LOZ UNB Bratislava-Ružinov
Viliam Mojto, doc. MUDr., CSc., MPH, MHA, III. interná klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen AS LF UK
Boris Mravec, prof. MUDr. PhD., Lekárska fakulta UK v Bratislave, prodekan
Peter Mráz, prof. MUDr., DrSc., dekan Lekárskej fakulty UK v rokoch 1991 – 1997
Mongi Msolly, Ing., MBA, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, člen VR LF UK
Lucia Neupauerová, Lekárska fakulta UK v Bratislave, členka študentskej časti AS LF UK
Bohuslav Novák, MUDr., PhD., Lekárska fakulta UK v Bratislave, prodekan
Peter Olejník, doc. MUDr., PhD., Klinika detskej kardiológie LF UK a DKC, prednosta kliniky, člen AS LF UK
Dalibor Ondruš, prof. MUDr., DrSc., I. onkologická klinika LF UK a OÚSA, prednosta kliniky, člen VR LF UK, člen AS LF UK
Daniela Ostatníková, prof. MUDr., PhD., Fyziologický ústav LF UK, prednostka ústavu, členka VR LF UK
Vojtech Ozorovský, doc. MUDr., CSc., Ústav sociálneho lekárstva LF UK, prednosta ústavu, člen VR LF UK, člen AS LF UK
Drahomír Palenčár, MUDr., PhD., Klinika plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen AS LF UK
Martina Part, MUDr., PhD., Dermatovenerologická klinika LF UK a UNB, členka AS LF UK
Silvia Pastoreková, prof. RNDr., DrSc., Biomedicínske centrum SAV, riaditeľka, členka VR LF UK
Juraj Payer, prof. MUDr, PhD., MPH, FRCP, Lekárska fakulta UK v Bratislave, prvý prodekan; V. interná klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky
Ján Pečeňák, prof. MUDr., CSc., Psychiatrická klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen VR LF UK, člen AS LF UK
Juraj Pechan, prof., MUDr., CSc., Národný onkologický ústav, medicínsky riaditeľ, člen VR LF UK
Ľudmila Podracká, prof. MUDr., CSc., Detská klinika LF UK a NÚDCH, prednostka kliniky, členka VR LF UK
Peter Ponťuch, prof. MUDr., CSc., IV. interná klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky
Milan Profant, prof. MUDr., CSc., Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen VR LF UK
Martin Repko, prof. MUDr., Ph.D., Lékařská fakulta Masarykové univerzity v Brně, dekan, člen VR LF UK
Peter Sabaka, doc. MUDr., PhD., Klinika infektológie a geografickej medicíny LF UK a UNB, člen AS LF UK
Ján Sedlák, RNDr., DrSc., Biomedicínske centrum SAV, vedúci vedecký pracovník, člen VR LF UK
Mária Šimaljaková, prof. MUDr., PhD., MHA, Lekárska fakulta UK v Bratislave, prodekanka;
Dermatovenerologická klinika LF UK a UNB, prednostka kliniky
Fedor Šimko, prof. MUDr., CSc., Ústav patologickej fyziológie LF UK, prednosta ústavu, člen VR LF UK
Margita Špaleková, doc. MUDr., PhD., Ústav epidemiológie LF UK, prednostka ústavu
Beata Špániková, MUDr., PhD., Ambulancie primárneho kontaktu, vedúca pracoviska
Andrej Šteňo, doc. MUDr., PhD., MPH, Neurochirurgická klinika LF UK a UNB, člen AS LF UK
Boris Šteňo, doc. MUDr., PhD., II. ortopedicko-traumatologická klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen AS LF UK
Juraj Šteňo, prof., MUDr., DrSc., IFAANS, Lekárska fakulta UK v Bratislave, dekan od r. 2015 – doteraz
Viera Štvrtinová, prof. MUDr., CSc., prorektorka UK, I. interná klinika LF UK a UNB, členka VR LF UK
Peter Tisovský, MUDr., PhD., I. ortopedicko-traumatologická klinika LF UK a UNB, člen AS LF UK
Dávid Toma, MUDr., Lekárska fakulta UK v Bratislave, člen študentskej časti AS LF UK
Dana Tomčíková, MUDr., PhD., MHA, Klinika detskej oftalmológie LF UK a NÚDCH, prednostka kliniky
Pavel Traubner, Prof. MUDr., PhD., dekan Lekárskej fakulty UK v rokoch 2000 – 2007
Jana Trebatická, doc. MUDr., PhD., Klinika detskej psychiatrie LF UK a NÚDCH, prednostka kliniky
Branislav Trebatický, MUDr., PhD., Urologická klinika LF UK a UNB, zástupca prednostu kliniky, člen AS LF UK
Michal Trnka, RNDr., PhD., Ústav lekárskej fyziky, biofyziky , informatiky a telemedicíny LF UK, člen AS LF UK
Ladislav Turecký, prof. MUDr., CSc., Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK, prednosta ústavu, člen VR LF UK, člen AS LF UK
Peter Valkovič, prof., MUDr., PhD., II. neurologická klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen VR LF UK, člen AS LF UK
Ivan Varga, prof. MUDr., PhD., Lekárska fakulta UK v Bratislave, prodekan
Lukáš Varga, MUDr. RNDr. PhD. , Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, člen AS LF UK
Rastislav Važan, MUDr., PhD., Fyziologický ústav LF UK, člen AS LF UK
Róbert Važan, PaedDr., PhD., Ústav telesnej výchovy a športu LF UK , prednosta ústavu, člen AS LF UK
Marián Vician, doc. MUDr., CSc., IV. chirurgická klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky, člen AS LF UK
Peter Visolajský, MUDr., predseda LOZ
Martin Wawruch, prof. MUDr., PhD., Ústav farmakológie a klinickej farmakológie LF UK, prednosta ústavu
Roman Záhorec, doc. MUDr., CSc., II. klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny LF UK a OÚSA, prednosta kliniky
Jozef Záhumenský, prof. MUDr., Ph.D., II. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB, prednosta kliniky
Peter Zimmermann, MUDr., predseda Základnej odborovej organizácie LOZ UNLP Košice

Podporovatelia iniciatívy

zoznam podporovateľov (bude doplnený)

Kontakt

info@zachranmezdravotnictvo.sk