O iniciatíve: Čo požadujeme

Zachráňme zdravotníctvo v hlavnom meste – pre celé Slovensko” je nezávislá apolitická iniciatíva, združujúca slovenských lekárov, slovenských akademikov a ich podporovateľov. Iniciatíva nekoordinuje a nebude koordinovať svoje kroky so žiadnou parlamentnou alebo mimoparlamentnou politickou stranou. Oficiálni predstavitelia (hovorcovia) iniciatívy sa zaväzujú používať odbornú argumentáciu, v súlade s princípmi medicíny založenej na dôkazoch (tzv. evidence-based medicine). Vzniku iniciatívy predchádzal OTVORENÝ LIST PREDSEDOVI VLÁDY SR

Prečo sme vznikli

Lekárska fakulta Univerzity Komenského je najvýznamnejšou zo všetkých štyroch lekárskych fakúlt v SR, štúdium na nej absolvuje takmer polovica všetkých slovenských študentov medicíny. Lekárska fakulta UK zabezpečuje lekárov takmer pre polovicu pacientov v SR. Je zároveň významným národným dedičstvom, zakladajúcou fakultou prvej a medzinárodne dlhoročne najlepšie hodnotenej slovenskej univerzity, Univerzity Komenského.

Čo je univerzitná zdravotná starostlivosť a prečo je potrebné chrániť ju?

„Univerzitná zdravotná starostlivosť“ je pojem používaný pre najvyšší typ zdravotnej starostlivosti, poskytovanej v univerzitných nemocniciach, resp. v špecializovaných ústavoch, ktoré slúžia ako výučbové základne lekárskych fakúlt príslušných univerzít. Základnými charakteristikami univerzitnej zdravotnej starostlivosti sú:

1. Každá nemocnica, bez ohľadu na veľkosť, je povinná dodržiavať široko akceptované odporučenia na liečbu ochorení, tzv. guidelines (hovorovo nazvané „gajdlajny“). Dodržiavanie „gajdlajnov“ je minimum, ktoré každý pacient musí dostať. V mnohých prípadoch však „gajdlajny“ nie sú dokonalé, napríklad u pacientov s viacerými, liečbu komplikujúcimi ochoreniami (jedno ochorenie zhoršuje druhé), pri vzácnejších ochoreniach (pričom nemusí ísť o choroby raritné, stačí menej časté). Na rozdiel od nemocníc vykonávajúcich rutinnú zdravotnú starostlivosť musia univerzitné nemocnice ako koncové zariadenia okrem bežných ochorení riešiť aj vyššie uvedené stavy.

2. V drvivej väčšine krajín EÚ sú univerzitné nemocnice neprivátne (napr. štátne, mestské, a pod.). Univerzitná zdravotná starostlivosť je založená na neustálom zdokonaľovaní a aplikácii najnovších poznatkov lekárskych vied. Zahŕňa najzložitejšie diagnostické a liečebné postupy. Tieto často vyžadujú spoluprácu odborníkov z viacerých odborov, ide o multidisciplinárne liečebné postupy. Vykonáva sa za pomoci najmodernejšej a najdrahšej medicínskej techniky. Opiera sa o klinický výskum špičkových odborníkov. Postupy v univerzitných nemocniciach sú všade vo svete finančne veľmi náročné a zvyčajne neprinášajú finančný zisk, podstatne však zlepšujú výsledky liečby. Zdravotné poisťovne ich niekedy v plnej výške nemusia uhradiť. Ak by boli univerzitné nemocnice limitované tvorbou zisku, ktorý je podľa zákona súčasťou súkromného podnikania, z dôvodu ekonomickej nerentabilnosti by neraz nebolo možné realizovať zložité liečebné postupy univerzitnej zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu.

3. Univerzitná zdravotná starostlivosť často prebieha v rámci klinických štúdií (tzv. biomedicínsky výskum). Pacienti sa tak okrem štandardnej liečby, odporúčanej „gajdlajnami“, môžu navyše dostať aj k liečbe úplne novej, s očakávanou väčšou nádejou na úspech. Samozrejme, štúdie sú výlučne dobrovoľné, pacientom sú dôkladne vysvetlené možné benefity a riziká novej liečby. Realizácia prebieha za prísnych opatrení a výhodou je aj fakt, že stav pacientov je mimoriadne prísne sledovaný a zaznamenávaný. Tento aspekt univerzitnej zdravotnej starostlivosti je taký dôležitý, že niektoré významné medicínske organizácie priamo odporúčajú liečbu v rámci štúdií pre všetkých pacientov. (Napríklad najnovšie „gajdlajny“ pre liečbu nádorov mozgu americkej onkologickej organizácie „National Comprehensive Cancer Network” výslovne uvádzajú ako “najlepší možný manažment každého pacienta s rakovinou zaradenie do vedeckej klinickej štúdie”. V Nemecku sa takmer všetky deti s akútnou lymfoblastickou leukémiou liečia v rámci klinických štúdií, a pod.)

4. Výsledky liečby a nové metodiky vyvinuté na klinikách v univerzitných nemocniciach majú byť pravidelne publikované. Výsledky liečby tak prejdú posudzovaním recenzentov, ktorými sú významní zahraniční odborníci, nezriedka profesori a prednostovia špičkových kliník. Týmto je zabezpečené, aby univerzitná klinika neposudzovala kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti len sama, ale kvalita liečebného procesu je prostredníctvom publikácií vo vedeckých časopisoch pod medzinárodným dohľadom. V niektorých krajinách EÚ je publikovanie povinné. Aby bola práca zverejnená naozaj v prestížnom časopise, musia byť prezentované výsledky natoľko kvalitné, že sú schopné obstáť v medzinárodnej konkurencii (keďže tlak na publikovanie v prestížnych časopisoch je obrovský a množstvo prác je odmietnutých). Prednostom univerzitnej kliniky sa preto môže stať iba lekár, ktorý okrem schopnosti kvalitne liečiť pacientov je aj autorom významných publikácií, čím preukazuje schopnosť rozvíjať príslušný medicínsky odbor a súčasne viesť mladých kolegov ku všetkým aspektom univerzitnej zdravotnej starostlivosti.

5. Univerzitná zdravotná starostlivosť je kľúčovou súčasťou vzdelávania budúcich lekárov. Je nevyhnutné vzdať hold všetkým odborníkom, ktorí často v neľahkých podmienkach kvalitne vykonávajú rutinnú zdravotnú starostlivosť mimo univerzitných nemocníc. Nedá sa však prehliadať fakt, že výkony, ktoré sú v súčasnosti rutinnými zákrokmi (napr. rôzne typy endoskopických operácií) boli ešte donedávna, vo svojich začiatkoch, vzácnymi výkonmi typu univerzitnej zdravotnej starostlivosti. Je nevyhnutné, aby sa študenti medicíny, ale aj mladí lekári v špecializačnej (predatestačnej) príprave zoznamovali práve s najmodernejšími a najnovšími postupmi v univerzitných nemocniciach, a tak boli neskôr schopní preniesť ich do praxe aj v prípadoch, keď sa v profesionálnom živote rozhodnú venovať sa kvalitnej rutinnej zdravotnej starostlivosti o pacientov. Práve kvalitná univerzitná zdravotná starostlivosť je predpokladom kvalitnej rutinnej zdravotnej starostlivosti.

6. Ako ukazujú najnovšie zahraničné dáta, vo veľkých univerzitných neprivátnych nemocniciach nezameraných na profit („nonprofit hospitals“) sú výkony indikované správnejšie ako v nemocniciach, v ktorých je hlavným, hoci legitímnym cieľom finančný zisk (zdroj: https://jamanetwork.com/journals/jamanetworkopen/fullarticle/2779118 ). Je logickou požiadavkou, aby sa študenti medicíny a mladí lekári vzdelávali v dominantnej miere tam, kde sú indikácie výkonov najsprávnejšie a kde sa vykonáva komplexná univerzitná zdravotná starostlivosť o pacientov, bez ohľadu na nutnosť vytvárania zisku.

Ako je ohrozená Lekárska fakulta UK a univerzitná zdravotná starostlivosť v hlavnom meste?

Bezprostredné ohrozenie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a univerzitnej zdravotnej starostlivosti v hlavnom meste pramení najmä z ohrozenia činnosti dvoch jestvujúcich štátnych nemocníc: Nemocnice Ak. L. Dérera na bratislavských Kramároch a Nemocnice Staré Mesto. Obe nemocnice sú výučbovými nemocnicami Lekárskej fakulty UK, ktorá v nich má významnú časť svojich kliník (spolu 13). Nemocnica Ak. L. Dérera na bratislavských Kramároch, aj Nemocnica Staré Mesto majú svoju činnosť v súčasnej podobe ukončiť. V Nemocnici Staré Mesto sa plánuje už len rehabilitácia pacientov. Podľa materiálov MZ SR z roku 2017 je rekonštrukcia nemocnice na Kramároch nerentabilná a jej činnosť má byť ukončená do roku 2023.

Začínajúci útlm oboch nemocníc je už jasne pozorovateľný. Pritom sa v nich stále liečia mnohí pacienti z celej SR, a to aj s najťažšími diagnózami. V oboch nemocniciach stále pôsobia mnohí odborníci, ktorí patria ku špičke univerzitnej zdravotnej starostlivosti v SR. Zároveň obe nemocnice zohrávajú kľúčovú úlohu pri výučbe medikov Lekárskej fakulty UK, budúcich slovenských lekárov. Pre Lekársku fakultu UK bude obmedzenie činnosti jej výučbových nemocníc (vrátane jej 13 vyššie spomínaných kliník) takmer s istotou znamenať obrovský až existenčný problém už z krátkodobého hľadiska – hrozí strata komplexnosti výučby a následne aj strata akreditácie.

Podľa pôvodných plánov sa kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského mali z nemocníc na Kramároch a v Starom Meste presťahovať do novej koncovej Univerzitnej nemocnice Rázsochy. Ak sa však plnohodnotná činnosť oboch nemocníc ukončí bez náhrady a Univerzitná nemocnica Rázsochy sa reálne nezačne pripravovať, bude to znamenať problém nie „iba“ z hľadiska výučby slovenských lekárov, ale aj z pohľadu slovenských pacientov, a to predovšetkým pacientov s komplikovanými ochoreniami a vo vážnych, ťažkých stavoch: univerzitná zdravotná starostlivosť sa totiž zásadne obmedzí.

Aký následok bude mať nepostavenie Univerzitnej nemocnice Rázsochy?

Roky boli občania SR z oficiálnych miest informovaní, že v Bratislave sa postaví nová špičková koncová univerzitná nemocnica Rázsochy, kam sa mali kliniky najväčšej lekárskej fakulty presťahovať. Naopak, nikdy ich nikto neinformoval o ukončení činnosti univerzitných nemocníc na Kramároch a v Starom Meste bez náhrady. Nemocnica Rázsochy sa však nerealizuje a podľa medializovaných informácii sa s ňou zrejme ani reálne nepočíta. V aktuálnom návrhu stratifikácie – kľúčovom návrhu Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti – sa nemocnica Rázsochy vôbec nespomína. Jej výstavba je pritom súčasťou programového vyhlásenia Vlády SR, vrátane záväzku pripraviť pre zrýchlenie jej výstavby zákon o strategickej investícii, tzv. Lex Rázsochy. Popri absencii výstavby modernej štátnej univerzitnej nemocnice zároveň finišuje realizácia súkromnej nemocnice finančnej skupiny Penta.

Z tvrdení najvyšších predstaviteľov MZ SR vyplýva, že štandardom pre nové nemocnice majú byť v súčasnosti výlučne jednolôžkové izby, ako prevencia šírenia závažných nemocničných infekcií, ale aj šírenia nebezpečných pandemických vírusových kmeňov. Je smutnou realitou, že doposiaľ sme v množstve jednolôžkových izieb podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb na chvoste európskych krajín. Žiaľ, v súčasnosti všetko nasvedčuje tomu, že v hlavnom meste SR bude jednolôžkovými izbami v dostatočnej miere disponovať len spomínaná súkromná nemocnica. Nevieme si predstaviť, ako má štát, hoci by aj disponoval najlepšími odborníkmi vernými štátnemu univerzitnému zdravotníctvu, konkurovať bez modernej koncovej nemocnice zdravotníctvu súkromných vlastníkov – teda zabezpečiť najkvalitnejšiu univerzitnú starostlivosť pre svojich občanov.

Súkromné nemocnice nemôžu z mnohých objektívnych dôvodov byť pre pacientov plnohodnotnou alternatívou štátnych nemocníc; rovnako ani pre študentov medicíny. Realita v hlavnom meste SR je však taká, že univerzitná zdravotná starostlivosť ustupuje súkromnej nemocnici. Z Nemocnice Staré Mesto sa má stať doliečovacie zariadenie a nemocnica na Kramároch má podľa mnohých podkladov zaniknúť. Podstatná časť vzácneho zdravotníckeho personálu tak zrejme prejde do súkromnej nemocnice finančnej skupiny Penta. To všetko napriek tomu, že 13 kliník Lekárskej fakulty UK, ktoré v súčasnosti v nemocnici na Kramároch a v nemocnici v Starom Meste pôsobia, sú pre chod fakulty absolútne nepostrádateľné a napriek faktu, že práve v Bratislave sú vychovaní budúci lekári pre polovicu obyvateľstva SR. Nie je vôbec jasné, kde sa budú študenti Lekárskej fakulty UK v budúcnosti vzdelávať. Predstava, že by sa mala najstaršia fakulta v SR stať závislou od súkromnej nemocnice finančnej skupiny Penta a jej vlastníka, sa nejaví ako bezpečné ani správne riešenie.

Zakladajúci členovia iniciatívy Zachráňme zdravotníctvo v hlavnom meste – pre celé Slovensko  nenamietajú proti súkromnému zdravotníctvu a konkurencii, naopak, zdravá konkurencia je bezosporu v prospech pacienta. Môže však byť nebezpečné, ak z dlhodobého hľadiska prestáva byť konkurencieschopným samotný štát a rezignuje na také svoje funkcie smerom k obyvateľstvu, akými sú univerzitná zdravotná starostlivosť, rozvoj vedy a výskumu či zabezpečenie potrebnej úrovne vzdelávania. Vzdelávať medikov prioritne v nemocnici, ktorej hlavnou, hoci legitímnou náplňou je tvorba zisku, nie je správna cesta – tomu dávajú zapravdu európske modely fungujúcich zdravotných systémov z vyspelých krajín. Budúcich lekárov je potrebné vzdelávať prioritne v nemocniciach, kde sa prísne dodržiavajú indikačné kritériá jednotlivých liečebných postupov, bez komerčného podfarbenia.

Čo ešte ohrozuje univerzitnú zdravotnú starostlivosť a akademické slobody na Lekárskej fakulte UK?

V nedávnej minulosti boli opakovane zaznamenané snahy o politicky podfarbené nominácie prednostov univerzitných kliník. Táto skutočnosť však môže mať pre správne poskytovanie univerzitnej zdravotnej starostlivosti zásadne negatívne následky. Zo strany politikov boli navrhované kritériá výberových konaní na miesta prednostov spoločných univerzitných kliník Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a výučbových nemocníc tak, že umožňovali fakticky úplnú kontrolu nad výberom prednostov len nemocniciam zriadeným MZ SR. Takéto kritériá boli presadzované bez ohľadu na to, že ide o spoločné kliniky Lekárskej fakulty UK a výučbových nemocníc. Pri ich platnosti by prednostovia univerzitných kliník boli nie odbornými, ale de facto výlučne politickými nominantmi. Hrozilo, že prednostovia, ktorí by neboli renomovanými odborníkmi a zároveň kvalifikovanými vedeckými pracovníkmi, by mohli zasahovať nielen do univerzitnej zdravotnej starostlivosti, ale zásadným spôsobom znefunkčňovať ešte aj vedeckú a pedagogickú činnosť Lekárskej fakulty UK.

Išlo o flagrantné ohrozenie akademických slobôd, ohrozenie slobody vedeckej práce a hrozbu, že činnosť univerzitných kliník bude namiesto medicínskej kvality stále viac podliehať politickým (prípadne komerčným) záujmom. Vďaka jednotnému odmietavému postoju orgánov Lekárskej fakulty UK a vedenia UK sa tieto politické záujmy nateraz nepodarilo úplne presadiť, začali sa však presadzovať inými spôsobmi. Pre dlhoročné jednostranné nedodržiavanie platných zmlúv zo strany vedenia Univerzitnej nemocnice Bratislava je v súčasnosti až na 21 zo spolu 32 spoločných pracovísk Lekárskej fakulty UK a UNB obsadená funkcia prednostu v rozpore s platnými predpismi. Na niektorých klinikách Lekárskej fakulty UK a UNB sú dokonca prednostovia zo strany UNB jednostranne poverení (t.j.v rozpore zo zákonom), ba niekde len ústne! Lekárska fakulta UK tak vzhľadom na vyššie popísané okolnosti t.č. nemá reálnu kontrolu nad činnosťou mnohých svojich kľúčových pracovísk.

Pritom, odbornosť a dodržiavanie akademických slobôd sú pre vedenie spoločných kliník Lekárskej fakulty UK a výučbových nemocníc veľmi dôležité najmä pre samotných pacientov. Iba prednosta kliniky, ktorý nie je  pri liečebných rozhodnutiach obmedzovaný neprimeranými politickými a inými tlakmi, môže zabezpečiť naozaj kvalitnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo zákona. Iba prednosta kliniky, ktorý je odborne zdatný a schopný slobodne prezentovať svoje myšlienky, môže efektívne určovať trendy liečby a klinického výskumu (a to aj v prípadoch, keď sú komerčne nezaujímavé, ale pre pacientov prospešné), resp. presadzovať používanie prístrojovej techniky v súlade s aktuálnymi poznatkami a ohľadom na potreby pacienta. Samozrejme, prednosta univerzitnej kliniky musí mať manažérske vzdelanie a pri každej liečbe dbať na čo najoptimálnejšie zohľadnenie hľadiska cena/benefit, ako aj na šetrenia finančných prostriedkov nemocnice aj fakulty.